Moja navsteva prebiehala celkom standardne,az na male zavahanie.Ostheopat mi hovori:"Dufam,ze nemate problem ukazat mi Vas krk a chrbat?",moja odpoved znela:"Samozrejme,ze nemam."Asi to mame vsetci trochu zafixovane v Nas,ze biele oblecenie v nas vyvolava doveru lekara.Ostheopat este dodal:"Rad by som videl ked vas budem vysetrovat,your whole body.",zavrel za sebou dvere a nechal mi chvilu kym sa pripravim.No a co som urobila ja?V umysle len nech mi uz konecne pomoze,som jeho prosbe chcem vidiet cele Vase telo,vyhovela.Bolo to snad prilis vela dovery voci ostheopatovi,alebo voci mojej jazykovej zrucnosti z anglictiny...
Nebudem Vas uz natahovat,v jednom momente sa otvorili dvere a ja som pred nim stala v Evinom ruchu,odhodlana nechat sa liecit.Ostheopat vyzeral akoby zamrzol.Jeho prvou otazkou bolo:" A slecna nenosi spodne pradlo?"A ja s udivom(viete najhorsie bolo,ze mne to este stale nedoslo)"Samozrejme,ze nosim mam ho zlozene tu na stolicke."Myslela som si aka hlupa otazka ci nosim spodne pradlo.V mysli som si vybavovala moment,kedy sa ma opytal ci moze vidiet cele moje telo-your whole body a myslela som snad neslo o nejake moje jazykove nedorozumenie?
Po chvilke ticha,ked som preukazala,ze spodne pradlo mam skutocne nablizku,mi s usmevom povedal,aby som sa obliekla,ze pride za chvilku.Ked sa zavreli dvere citila som svoj tep rovnako silno ako na maturite.Co teraz,obliect a utekat-obliect a zostat?Casu nepreslo vela a dvere sa znovu otvorili,do miestnosti vosiel vyrehotany ostheopat a ja doteraz netusim preco...............